Hodnocení festivalu Scénická Žatva

Autor:

Počátkem září se v Martine na Slovensku uskutečnil 89. ročník soutěží slovenských divadelních souborů. Tedy obdoba našeho Jiráskova Hronova.


Krátkou zprávu z tohoto festivalu, kde zahrály svá představení i české soubory Geisslers Hofcomoedianten Kuks svého Lakomce a Divadlo Tate Iyumni Krvavé koleno otiskneme v následující Amatérské scéně. Zatím alespoň hodnocení festivalu vybrané z přehlídkového zpravodaje, které jsou ke stažení.

Tvorivý čin roka

Cenu za tvorivý čin roka na Scénickej žatve 2011 – 89. ročníku súťaží slovenských divadelných súborov získalo Divadlo „A“ a Divadlo Shanti, Prievidza s inscenáciou Chlpatý sluha pána farára.

Hodnotenie Scénickej žatvy 2011

Scénická žatva je súťažná prehliadka tvorby amatérskych divadelných súborov na Slovensku. To, čo sme tohto roku mohli počas jej trvania vidieť, by malo patriť k tomu najlepšiemu a najreprezenta­tívnejšiemu, čo sa počas sezóny na amatérskej divadelnej pôde urodilo. A urodilo sa toho pomerne dosť – pestré témy, rôznorodé inscenačné prístupy, divadelné druhy, žánre a ako to už pri takýchto prehliadkach býva, aj rôznorodá kvalita. Možno je to aj dôsledkom toho, že u nás máme pomerne bohatú tradíciu ochotníckeho divadla, na ktorej sa dá stavať, no ktorá zároveň zaväzuje a je s čím porovnávať.

Veď Scénická žatva vstúpila tohto roku do svojho 89. ročníka. Z pohľadu domáceho divadelného vývoja je to úctyhodný vek, no v rámci svetového divadelného kontextu menší krôčik k dospelosti. Presne takéto črty vykazuje tohtoročná úroveň slovenskej amatérskej divadelnej tvorby. Na jednej strane čerpá (miestami poučene, nie však špekulatívne) z toho najlepšieho a overeného z minulosti, na druhej strane akoby sa nedokázala posunúť do ďalšej veľmi dôležitej etapy dozrievania.

Počas piatich dní sme videli tvorbu detských divadelných súborov, detských recitačných kolektívov, vystúpenia recitátorov, domácu i zahraničnú tvorbu divadla hraného pre dospelého diváka. Zahraniční tvorcovia z Rakúska, súbory z Českej republiky a Srbska boli opäť vítaným spestrením programu, čo je však oveľa dôležitejšie priniesli nové témy a inšpirácie, ako sa dá robiť kvalitná inscenácia. Bohužiaľ, treba podotknúť, že miestami to bola hodená rukavica pre našich domácich tvorcov.

Medzi najčastejšie reflektované témy inscenácií zaradených do súťažného programu patrili témy priateľstva, rodiny, generačných spojív, tolerancie, slobody, pravdy, zodpovednosti za svoje činy, ale aj neschopnosti zaujať zodpovedný postoj voči nevyhovujúcej realite či téma manipulácie. Obzvlášť detskí divadelníci sa veľmi zrelo stavajú k témam, ktoré ich oslovujú a ich pozornosť býva upriamená na humanistické posolstvo. Je evidentné, že mladým divadelníkom sa ich pedagógovia a vedúci súborov systematicky venujú bez zámernej projekcie svojich osobných ambícií do tvorby detí. Tvorba divadla pre dospelých sa niesla skôr v znamení relativizácie hodnôt a tak trochu strateného ľudského indivídua v panoptiku sveta.

Z hľadiska žánru a formy zaznamenávame skôr príklon ku komediálnejším rovinám, groteske a karikatúre. Mali sme možnosť vidieť činohru, pohybové divadlo, tieňové divadlo aj bábkové divadlo. Prevláda nedramatický pôdorys, príklon k rozprávačským (epickým) naračným štruktúram, k epizodickosti, k hľadaniu vtipných point, ktoré podliehajú princípu reťazenia.

Ako najväčší nedostatok sa ukazuje byť dramaturgia, a to konkrétne práca dramaturgov ako tvorivá a koncepčná činnosť s textom a jeho javiskovými možnosťami. Absencia takejto činnosti má za následok to, že u väčšiny inscenácií sa uprednostňuje forma pred obsahom, čím sa ale vnútorné významy a sémantické roviny dramatických predlôh potláčajú do úzadia a prevládne síce esteticky pútavý, ale čo do poetiky a osobnej výpovede vyprázdnený umelecký tvar. Inscenátori sa nechávajú uniesť hudbou či výtvarným znakom bez toho, aby ich prispôsobili pôdorysu inscenácie, ktorá je syntetickým dramatickým dielom.

Taktiež sa prekvapivo objavujú čím ďalej, tým viac komerčné aspekty tvorby, ktoré v minulosti neboli zvykom pri amatérskych súboroch.

Porota obzvlášť ocenila dlhodobo dobrú úroveň tvorby detských súborov, ktorá nadväzuje na vysokú úroveň tejto tvorby v minulosti. Rovnako to možno povedať o tvorbe recitátorov, ktorí nepretržite udržiavajú vysoký štandard interpretácie poézie i prózy. Nadviazali na tradíciu kvalitného slovenského prednesu, ktorá zaväzuje, no zároveň neustále hľadajú nové interpretačné prístupy.

Stretli sme sa aj s príjemnými prekvapeniami v oblasti objavenia menej známeho textu a s jeho dramatizáciou, s nápaditou a premyslenou réžiou, ktorá dala vyznieť ansámblovému hereckému prístupu so zmyslom pre vtipnú pointu a v neposlednom rade s objavením a nastolením nadčasovej témy putovania človeka za niečím, čo mal možno dávno na dosah, ale nedokáže si to v bizarnosti tohto sveta a seba samého všimnúť. Tieto atribúty priniesla na javisko inscenácia Chlpatý sluha pána farára v podaní Divadla „A“ a Divadla Shanti z Prievidze.

Hoci z celkového pohľadu na tohtoročnú sezónu prichádza zistenie, že slovenská amatérska divadelná tvorba za ostatné 3 roky nepriniesla nič prekvapivé, tematicky naliehavé ani formálne prevratne originálne, neostáva už v zajatí prvotných nedomyslených ambícií a bezradnej stagnácie predostieranej divákovi ako falošný vtipný „pokrm“. Scénická žatva bude oslavovať o rok okrúhle 90. výročie. Dúfam, že inscenácie, ktoré budeme môcť počas nej vidieť budú hodné tejto tradície.

Elena Knopová

Autor: Michal Drtina

Přílohy:


bulletin-scenicka-1109282336-965.pdf

dennik-1-scenicka-1109282338-575.pdf

dennik-2-scenicka-1109282346-181.pdf

dennik-3-scenicka-1109282349-328.pdf

dennik-4-scenicka-1109282350-242.pdf