Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Krvavý román podľa Divadla NA HOLOU

Divadlo Na Holou: Krvák Autor: Michal Drtina

Josef Váchal. Unikátny český umelec s citom pre slovo, maľbu, fotografiu, či aj drevorytectvo. Inšpirovaný expresionizmom, symbolizmom, naturalizmom i secesiou – zároveň pokúšajúci sa o vlastný nekomerčný umelecký štýl.


Tvorcov z Divadla na HOLOU inšpirovalo práve jedno z jeho kontroverzných spisovateľských diel. Ide o Krvavý román s podtitulom Štúdia kultúrno a literárno-historická z roku 1924. Váchal v ňom odhodlane vzdáva hold krvavému románu – literárnemu žánru brakovej literatúry. Robí tak nielen v rámci príbehov, ale i odborného výkladu o charakteris­tických rysoch tohto žánru. Aké konkrétne rysy sú to, rozohrávajú aj českí divadelníci v ich marionetovom Krváku

Vo výsledku však nejde o nič prekvapivé, keďže Krvák čerpá z brakového územia. Konkrétne ide o prostoduchosť, až primitívnosť s prvkami romantiky i dobrodružstva, ako to uvádza aj anotácia k inscenácii.

Jednotlivé rysy sú čitateľné predovšetkým v dejovej linke príbehu. Jeho cieľ je od začiatku jasný, avšak aj prerušovaný absurdními zvratmi.

Konkrétne išlo o zámer všetkých vystupujúcich postáv dostať sa na exotické Honolulu, aby mohli získať dedičstvo po zosnulom Kniežati. Vrátane jeho bývalej Milenky a dokonca aj mníchov. Predčasná závisť im však priebeh cesty na Havaj patrične okorenila vzájomnými krvavými útokmi (ako napr. odrezanie prstov), ktoré vo výsledku výstižne parodovali dodnes obľúbenú ľudskú nevraživosť a súťaživosť.

Rys skôr dekadentnej romantiky bol badateľný v jednotlivých typových postavičkách, od začiatku do konca rovnakej nátury, ktoré sa vyznačovali slabosťou pre morálne poklesky, vrátane slovnej i fyzickej sexuálnej provokácie. Ako príklad možno uviesť nezáväzný návrh jedného z mníchov na pohlavný styk – čo sa dalo vnímať aj ako trefná narážka na nadčasové sexuálne zneužívanie predstaviteľov cirkví.

V tejto súvislosti zároveň možno spomenúť aj cudné vyobrazenie Milenky Kniežaťa, ktorej zvlášť zarastená vagína pútala dráždivú pozornosť – a zároveň tak aj nepriamo mohla otvárať otázku stále rozšírenejšej pornografie alebo aj straty ženskej úcty k svojmu vlastnímu telu.

Isté satirické odľahčenie bolo zároveň čitateľné aj v podobe trikových bábok (otáčacia hlava Kniežaťa) a ich často pojašených skackavých pohybov po malom javisku, neskôr vyúsťujúcich aj do oduševnených teatrálních spevov.

Tvorcovia však na druhej strane pracujú aj s prvkom hrôzostrašného napätia, za ktorého protagonistu možno považovať postavu Smrti – muža v čiernom odeve s maskou na tvári. Smrť sa spoza scény pomaly vynárala po každom úmrtí jednej z postáv, aby mohla symbolicky zahasiť jednu zo sviečok na stojane.

Táto alegorická postava napokon výrazne kontrastovala s infantilnými vraždami, ktoré predchádzali jej príchodu, aby sa tak evidentne väčšmi podčiarkla vzniknutá absurdita, ale predovšetkým i zdôraznili tresty postáv za ich nekalé činy.

Podstata KrvákuKrvavého románu preto netkvie len v bujarej zábave na utopických situáciách, ale najmä aj v ich zakódovanej morálke – v poučení sa zo všetkých poklesnutých výčin. Spravodlivosť sa predsa nedá zastaviť… !

Z festivalu Přelet nad loutkářským hnízdem Petronela (Ela) Brotková

Autor: Amaterská Scéna

Přílohy:

IMG-9742-pbuas IMG-9748-7venp IMG-9756-pc4bo