Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

O Princezniných ušiach podľa DAMÚZY

DAMUZA: Uši pro princeznu Autor: archiv souboru

Keď doma Ludvíkovi (Matyáš Míka) otvorilo ústa pár tónov, otec ho ihneď zahriakol. Podľa neho totiž spieval falošne a nerytmicky. Hoci pochádzal z hudobníckej rodiny, stále pre svojho otca nebol dostatočný.


Čo sa však stane, keď sa zaraz Ludvík ocitne na miestach, kde sú platné len zákony hudby? Môže sa ešte naučiť pekne spievať a neskôr vďaka tomu snáď aj získať budúcu nevestu – princeznú Elišku (Alžběta Nováková) ? V rozprávkach je predsa možné všetko, hoci získať skutočné šťastie nie je vždy také jednoduché, čo nebolo inak ani v tomto prípade…

Ludvík – malá drevená bábka s kovovými aplikáciami – totiž musel prejsť až tri rozličné časopriestory, aby sa dostal za svojou vyvolenou. Každému z priestorov zároveň pridával na originalite aj výskyt zvlášť špecifických impulzov v nich. Vďaka ktorým sa mu nakoniec aj podarilo znovuobjaviť hudbu svojho srdca.

V Bludnej púšti napríklad išlo o postavu pútnika Steve-a – drevenú bábku s malou hlavičkou a dlhým telom nepravidelného tvaru s množstvom pozapichovaných drôtov po bokoch jej tela – ktorých dunivé rozkmitanie neskôr pôsobilo aj ako akási forma rituálu. Čoskoro tak zaktivizovala do speváckeho prejavu aj Ludvíka, vrátane publika, pre svoju zvukovú temperamentnosť i podmanivosť. Vďaka čomu sa neskôr dostáva na vyšší level…

Pláň pochybností bola už na pohľad provokatívna práve pre metaforické zobrazenie obsahu jej samotného názvu. Konkrétne išlo o veľké kovové trojuholníkové trubice, ktoré pohybovo interagovali na zakaždým rôznorodo zafarbené ženské hlasy v nich ukryté. Čím sa len podarilo podčiarknuť kľúčový motív neistoty konkrétneho prostredia. Ani takému niečomu sa však Ludvík nehodlal poddať a pomyselne otváral ústa stále širšie, až kým mu v nich nevyschli doslova všetky tóny.

V predstavení sa vyskytuje aj prostredie hôr, ktorého dominantným prvkom je drevená lanovka s drôtovým spojivom. Po drôte sa však bábky neprepravovali očakávaným spôsobom – v miniatúrnych drevených domčekoch – ale mimoriadne osobito. Pohybom po rukách, ktorý išiel ľahko opäť len za spevu obľúbenej pesničky konkrétneho lanovkového jazdca.

Spevom to napokon sršilo aj v kráľovstve princeznej Elišky, ktorej nápadníci zakaždým dvorili práve prostredníctvom piesní o jej osobe. Jej nápadníci boli zároveň stelesnený do formy drevenej hracej skrinky, takže hudobnosť bola v tomto prípade režijne (Markéta Labusová a kol.) podporená ešte väčšmi.

Celý príbeh končí dojemne. Ludvík sa síce nenaučí čistejšie spievať. Avšak sa možno dovtípiť, že k šťastnému vydaju ho napokon popohnala hlavne viera, že možno zdolať akékoľvek prekážky, pokiaľ k nim pristúpime s otvoreným srdcom.

Z festivalu Přelet nad loutkářským hnízdem Petronela (Ela) Brotková

Autor: Amaterská Scéna