Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.

Perníková chalúpka študentov z Alterny

202 medvídků nad Madagaskarem: O perníkové chaloupce Autor: archiv souboru

Drôty. Hadica. Gumená rukavica. Kukuričný chlebíček. Konár. Marshmallows... Aj takéto objekty a pokrmy, rozhodne nemôžu mať nič spoločné, veď sú od seba tak rozdielne! Majú predsa celkom odlišné tvary, povrchy, farby, štruktúru, využitie... Alebo medzi nimi predsa len existuje isté prepojenie?


Aj táto otázka zaiste inšpirovala začínajúce umelecké zoskupenie študentov 2. ročníka z KALD DAMU – 202 medvídků nad Madagaskarem – ktorí sa pre svoj tvorivý „rôznoobjektový“ výskum rozhodli ísť navyše terénom notoricky známej rozprávky Janko a Marienka od Bratov Grimmovcov. Herci (Naďa Melková a David Petrželka) boli už pri príchode divákov do Sály prítomní na ešte neosvetlenom javisku. Stáli vzpriamene, s rukami za chrbtom v nenápadnom čiernom oblečení. Avšak to, čo bolo pred nimi, pútalo ešte väčšiu tajomnosť a zvedavosť zároveň. Veľký drevený stôl, na ktorom bolo porozkladané skutočne rozmanité množstvo už na pohľad celkom kontrastných vecí! Xylofón, kovová krabica, handra, kamienky, papier…

Nielen malému divákovi sa tak otvoril priestor začať šťavnato premýšľať už pred samotnou animačnou akciou. Do očí bijúca rôznorodosť však dokáže vyvolať aj isté obavy, či pre ešte tak mladých hercov nie je priveľkým sústom, ktoré by im mohlo zabrániť vo vystihnutí pointy? Proces i výsledok výskumu však nakoniec stáli za to. Režisérka Julie Vaňková pristúpila k náhľadu na perníkový príbeh i k prepojeniu jednotlivých objektov a pokrmov skutočne špecifickou optikou. Hlavným interpretačným kľúčom bol totiž zvuk, tónina i samotný rytmus všetkého jestvujúceho na javisku v danom momente. Vďaka čomu tvorivý tím dokázal, že príbehy možno plnohodnotne vnímať aj v ich abstraktnej forme.

Sledom deja sa tak už od samého začiatku možno nechať unášať pozoruhodnými rôznymi zvukovými, ale i vizuálnymi a štrukturálnymi formami, za ktorých boli vytvárané. V tejto súvislosti napríklad možno vyzdvihnúť zvuk rýchleho kmitania gumenej rukavice, ktorý bolo možné prirovnať k splašeným krídlam vtáka. Postupné rozmrvenie kukuričného chlebíka malým kladivkom evokujúce ozajstné štiepanie dreva. Či aj dynamické šúchanie handry o povrch stola, akoby zrazu začal fúkať vietor…

Divák si na základe ich spojenia mohol nakoniec ľahko domyslieť typické prostredie lesa, v ktorom práve Janko s Marienkou zablúdili.

Aký taký náznak bábky v tomto predstavení bolo možné vnímať prostredníctvom dvoch drevených valčekov, pravdepodobne nôh, ktoré herci raz animovali na suchom, inokedy sypkom materiáli. Čím chceli pravdepodobne zdôrazniť motív dlhej, ale predovšetkým namáhavej cesty Janka a Marienky naspäť domov. Divák mal totiž slobodu si za konkrétne suché (tzn. papiere…) i sypké (tzn. pravdepodobne cukor…) materiály dosadiť v podstate hocijakú konkrétnosť. Lúku, ale například i potok.

Tento režijný nápad preto možno opäť vyzdvihnúť ako zvlášť diváckej imaginácii lahodiaci. A Ježibaba s jej perníkmi? Ani v tomto prípade nesmela absentovať provokatívna objektová kombinácia v podobe dvoch veľkých vidličiek a marshmallows!

Očakávanému súboju týchto objektov však napokon zabránia herci alebo aj ďalšia verzia Janka a Marienky. Pojedia takmer všetky marshmallows, ktoré si vyberú, až kým nezavelilo veko kovovej krabice, v ktorej ostanú znova starostlivo ukryté.

Nápad použiť marshmallows namiesto perníkov možno zhodnotiť ako ďalší kreatívny i zábavný inscenačný prvok. Hoci sa mohol zvážiť aj iný inscenačný aspekt ich využitia, nielen ten prvoplánový (tzn. cukrovinka na jedenie).

Predstavenie O Perníkové chaloupce vo výsledku baví myseľ, ale najmä provokuje hranice fantázie. Sledom deja tak nemožno neprepadať čoraz intenzívnejšiemu uvažovaniu nad tým, kam až sú tvorcovia schopní zájsť…

Z festivalu Přelet nad loutkářským hnízdem Petronela (Ela) Brotková

Autor: Amaterská Scéna